Od Tatier k Dunaju až do Sydney...

Autor: Juraj Bakoš | 12.3.2015 o 13:58 | (upravené 21.3.2015 o 19:04) Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1156x

Užitočné rady pre tých, ktorí stále váhajú vyskúšať Austráliu. Týmto blogom Vás postupne prevediem Austráliou a vtipnými príbehmi zo života poukážem na to, čomu sa vyvarovať a čo je naopak potrebné vyskúšať, či zažiť (-:  

Po 23 hodinovom presune z Viedne, cez Dubaj, až do cieľovej stanice Sydney, sme sa dočkali posledného manévru nášho pilota a konečne pristávame. V lietadle dostávame posledné inštrukcie o tom, čo si nesmieme priniesť do krajiny bez súhlasu kontrolných inštitúcií a v prípade potreby máme všetko nahlásiť dopredu, aby sme sa tak vyhli nepríjemnostiam na letiskových kontrolách. No fajn, takže žiadne zvieratá, potraviny, či iné produkty z prírodných materiálov z domácej krajiny neprevážame, tak by sme mali byť v poriadku. V Sydney je 10:00 p.m. a nás čaká ešte dlhá cesta letiskovou halou.

Prechádzame prvými kontrolami a pomaly prichádzame na to, že táto krajina berie bezpečnosť naozaj vážne. Kde tu letisková inšpekcia so psom námatkovo kontroluje pasy už pri preberaní batožiny, prípadne kladie otázky náhodne vybraným cudzincom typu:

"Prečo ste si vybrali Austráliu? Ako dlho sa zdržíte v Austrálii? Čo prevážate v kufroch a podobne."

Na naše šťastie Európania pravdepodobne nebudia tak obrovský záujem letiskovej kontroly, ako cudzinci z iných kontinentov a tak sme prešli vízovou, ako aj batožinovou previerkou úplne plynule, bez výraznejšieho časového zdržania. V príletovej hale nás už čaká agentúrou poverený pracovník s tabuľkou, na ktorej sú naše mená a my cítime úľavu a pocit šťastia, že sme to zvládli.

         Prvý deň v Sydney!

V kuchynke nášho nového domova otvárame "welcome" balíček od našej agentúry a zisťujeme, že vegemite nie je arašidové maslo, ale niečo nechutne slané, tak to hneď vypľúvam a zapíjam mliekom.

Na to z poza môjho chrbta počujem smiech a než sa otočím, už ma víta skupinka mladých ľudí s "50 shades of english accent". Väčšina je z Brazílie, ďalší z Turecka, Japonska, Talianska, Francúzska, Maďarska, Česka, ba dokonca z Filipín. Naozaj krásna zmes národností a kultúr zdieľajúca jedno spoločné bývanie. Milí spolubývajúci, ktorí okamžite vylepšia náladu a bez mihnutia oka poskytnú užitočné rady, ako sa pohybovať po Sydney, kde kúpiť lístky na autobus, aké lístky kúpiť a v neposlednom rade, že vegemite je národná hrdosť Austrálčanov a preto by som tomu pokrmu mal dať ešte jednu šancu. Btw. raz som tomu pokrmu predsa len dal ešte jednu šancu a dopadlo to rovnako ako v prvom prípade (-:

Ide sa do školy (kurz angličtiny) na úvodný zápis. Vďaka spolubývajúcim vieme, že lístky na autobus kupujeme v obchode s názvom 7/11 (seven-eleven). Čo nás ale nikto neupozornil, bola skutočnosť, že v Sydney sa oplatí na prichádzajúci autobus mávnuť rukou, opačne riskujete, že stojíte na zastávke hodinu a nerozumiete, prečo už tretí autobus v rade Vám nezastavil.

Po hodine čakania a vďaka mávnutiu rukou miestnej obyvateľky na náš autobus sa dostávame do centra. Orientácia v centre mesta je jednoduchá, ale na začiatok odporúčam využívať šikovnú aplikáciu Google Maps, ktorá Vás "bezpečne" (pokiaľ nečumíte iba do mobilu) dovedie do cieľovej stanice.

Hneď na úvod Vás v škole príjemne prekvapí úsmev administratívnej pracovníčky, ktorá má trpezlivosť aj s lámavou angličtinou a pokojne Vás usadí, resp. usmerní, aby ste nedostali na úvod šok, alebo pocit menejcennosti. V príjemnom prostredí školskej recepcie prichádza manažér školy, ktorý rozdá testy (iba tým, ktorí tento test neabsolvovali už predom online formou), vďaka ktorého výsledkom určia úroveň Vášho jazyka a zaradia do triedy so študentmi podobnej jazykovej úrovne.

Po absolvovaní vstupných pohovorov prichádza na rad preslov pána manažéra, ktorý vtipnými hláškami a zároveň dobrými radami ubezpečí každého, že v Sydney sa naozaj netreba ničoho báť. A musím uznať, že krátka, ale výstižná vstupná prednáška o kultúrnom šoku, jazykovej bariére, či najvhodnejšom spôsobe hľadania práce v meste, urobila na mňa veľmi dobrý dojem a moje obavy, či strach z cudzieho miesta ihneď pominuli.

Ešte krátka prechádzka po centre mesta a hladným krokom k opere, aby som si konečne urobil svoju "selfie" a zavesil na sociálnu sieť s dôvetkom som "cool", živý a zdravý, ale na smrť vyčerpaný. Psychická aj fyzická únava je na nás pribúdajúcim časom čoraz viditeľnejšia a tak na spiatočnej ceste autobusom sme div hlavy nezalomili.

V našom novom príbytku sa k večeru postupne v spoločnej miestnosti zgrupujú spolubývajúci, ktorí si spríjemňujú prípravu večere zoznamovacou konverzáciou, spevom, hraním na gitare, či sledovaním spoločného TV programu. My sa po zdvorilej "akademickej hodinke" psychicky vyžmýkaní s vetou "see ya later" lúčime a smerujeme do izby....Dobrú noc Sydney!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?