Po stopách divokej Austrálie (3. časť - FRASER ISLAND)

Autor: Juraj Bakoš | 6.6.2015 o 19:54 | Karma článku: 4,50 | Prečítané:  772x

Byron Bay bol úžasný, ale my sa už nevieme dočkať našej ďalšej dobrodružnej ceste po Austrálii a naša najbližšia zastávka jel FRASER ISLAND, alebo tam, kde "dingo" divoké psy dobrú noc všetkým dávajú (-:

Cestu z Byron Bay vyššie k Fraser Island si krátime spontánnym plánovaním, ako sa vlastne na ten ostrov dostaneme? Surfujeme po internete a zisťujeme, že na Fraser Island nás ináč ako na "štvorkolke" (4X4 náhon, džípy) ani nepustia. Prvé čo nás napadne je, ako to obísť a ušetriť a preto nápady typu: "No čo, nedáme to našou 8-miestnou KIA?", alebo "Požičiame si džíp a prejdeme celý ostrov?", nie sú zrovna najoptimálnejším riešením, keďže miesto, kam sa chceme vydať, nepoznáme. Navyše v "pralese" plnom hladných dingo divokých psov nie sú žiadne cesty, iba tzv. vyjazdená cesta stredom ostrova, ktorá nie je asfaltová, ale piesková a preto tie džípy, ktoré zvládajú aj náročnejší a hlavne neupravený terén.

Po zdĺhavej diskusii a porade nám ostávajú dve riešenia. To riskantné, ktoré predstavuje zapožičanie si džípu (tých požičovní džípov je v blízkosti Fraser Island neúrekom), alebo zakúpenie si poznávacieho zájazdu na Fraser Island miestnou agentúrou. Keďže si sami netrúfame na džíp a jazde po neupravenom teréne, objednávame si zájazd telefonicky, čo trvá asi tak 5 minút a nemusíme sa ďalej stresovať.

Džíp je vhodnou voľbou pre skúsených šoférov, ktorí majú zvládnuté aj náročnejšie trasy a že Fraser Island patrí k tým náročnejším, dokazuje aj skutočnosť, že každý šofér, ktorý si požičiava tento typ auta na účely súkromného objavovania ostrova, musí absolvovať inštruktážne video, ktorého obsahom sú rady, ako ho ovládať, ďalej ako to vyzerá na Fraser Islande, čo robiť v prípade, že zapadneš a základné pravidlá jazdy na ostrove, kde nie sú žiadne dopravné značenia, ani cesty.

Dokonca aj cenovo vychádzajú obe varianty takmer rovnako, s tým rozdielom, že síce využitím služieb agentúry strácame akúsi slobodu výberu miesta, čo by sme radi videli, no získavame komfort v podobe skúseného šoféra a sprievodcu v jednej osobe a tiež istotu, že nezapadneme a nezablúdime. 

Túto voľbu si neskôr ceníme nad zlato, keď vidíme, aké náročné podmienky musíme absolvovať a že aj skúsený šofér zápasí s tým, aby udržal nášho tátoša s kolesami ako z traktora v plynulej a neprerušovanej jazde po pláži. V terénnom mini-buse nás je spolu niečo okolo 10 ľudí a z mikrofónu nášho sprievodcu a šoféra zároveň, sa chrlí vtip za vtipom a zaujímavosť za zaujímavosťou, akoby toto miesto bolo tým jediným, neopakovateľným a Bohom zabudnutým miestom, ktoré skrýva toľko pokladov sveta, že Krištof Kolumbus sa musí v hrobe obracať, prečo sa vydal na Indiu a nie na Fraser Island.  

Sebavedomo si to razíme po pláži a vyhýbame sa prílivovým vlnám, aby sme nezapadli, občas minieme okoloidúci džíp, aby sme napokon konečne došli k tej jedinej ako tak zjazdnej ceste, vedúcej rovno do tlamy divokého dinga. 

Adrenalín stúpa, keď vidíme, že cesta, ktorou sme sa vydali, je asi tak široká, že popri nás by sa nepredral ani vyhladovaný študent po víkende na internáte a ostať uväznený v divočine, kde platia dingo pravidlá "silnejší berie a slabší dáva, resp. sa podáva ako hlavný chod", by si neželal ani ten najodvážnejší sprievodca.

Vystupujeme! Vlastne po oboznámení nás so skutočnými príhodami a drámami, ktoré tento tajuplný a čarovný ostrov predchádzajú, za ktoré by sa ani Alfred Hitchcock nehanbil, vystupuje iba náš sprievodca. Po chvíľke sa vráti a jeho typickým úsmevom a kávičkou v ruke nakukne do mikro-busu a s obrovským rehotom zavelí, že vzduch je čistý, ale že dingo psy o nás určite vedia a určite nás pozorujú. "Well thanks mate, I feel much better now".

Už s vážnejším výrazom tváre nám dáva inštrukcie, že sa naozaj nachádzame v strede džungle a v mene všeobecnej bezpečnosti sa máme držať pokope, ale inak pohoda, že vraj žiaden stres, iba ak tak dingo pes :). Tiež nám vraví, že pár dobrovoľníkov postavilo neďaleko verejné WC, takže po kávičke tam pôjdeme na "piš pauzu" a budeme pokračovať ďalej, smerom k jazeru.

Hmm, verejné WC uprostred lesa, aké romantické, si vravím a zoči - voči stojí dingo a čumí na mňa. Uff, uľavilo sa mi, je to iba plagát vyvesený na neďalekej búdke oznamujúci, že keby náhodou niekto nevedel, tak toto je domov divokých dingo psov.

Nehladkať, nemýliť si ho s Čau-čau rasou, nepodceňovať, aj keď sa zdá byť milý a prítulný a už vôbec nie kŕmiť ho, znejú slová nášho odborníka. Ale Fraser Island nie je iba o divokých dingo - psoch, ale predovšetkým o úžasnej atmosfére, kde človek ešte nestihol naplno zasiahnuť svojou rukou a tak nie je prekvapením, že okrem exotických zvierat natrafíme na skutočný prales a 100 ročné paprade, stromy, rastliny. Sprievodca je znalý a udivuje temer nevyčerpateľnou studnicou vedomostí o ostrove, rastlinách a zvieratách a napĺňa nás plným pocitom chvíľkovej symbiózy a splynutiu s týmto naozaj čarovným ostrovom. A Fraser Island bez dinga? To je ako bytosť bez duše!

Dobrú noc "zavýja" nám skupinka dingov na úpätí vŕškov, akoby nám dávali najavo, že tu boli s nami po celý čas. Dobrú noc Fraser Island a ďakujem, za neopakovateľný zážitok....

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?